Operation: Last Chance.ARTICLES
 
 
 
13.01.2017 10:00 spravy.pravda.sk
Nacistický zloduch zo Serede zomrel v sýrskej pivnici

Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmanna, jedného z architektov holokaustu, zomrel v roku 2001 zavretý v špinavej kobke v Damasku. Detaily z posledných rokov života bývalého veliteľa koncentračného tábora v Seredi, ktorý poslal na smrť 130-tisíc Židov, vrátane 13 a pol tisíca zo Slovenska, odhalil tento týždeň francúzsky magazín Revue XXI.

To, že Brunner, ktorý v päťdesiatych rokoch minulého storočia našiel útočisko v Sýrii, už nežije, sa predpokladalo. Viedenské Centrum Simona Wiesenthala ho v decembri 2014, keď už by musel mať 102 rokov, vymazalo z listiny najhľadanejších nacistických zločincov, kde dovtedy figuroval pod číslom 1. Francúzsky novinár Hedi Aouidj až teraz spresnil, že rodák z Burgenlandska zomrel ako 89-ročný v decembri 2001. Z pátrania reportéra Revue XXI vyplýva, že na beštiálneho zločinca síce nedosiahla ruka spravodlivosti, ale božie mlyny mu posledné roky života premenili na peklo.

Na výplatnej páske Damasku

Aouidj svoje tvrdenia opiera o výpovede troch svedkov, ktorí sa ako príslušníci sýrskej tajnej služby starali o Brunnerovu bezpečnosť. Medzi nimi je aj Abú Jaman, ktorý teraz žije ako utečenec v Jordánsku. Abú Husajn, ako sa Brunner dával oslovovať v sýrskom exile, podľa Jamana strávil posledné roky života v domácom väzení v Damasku, zavretý v podzemí obytného domu, kde predtým býval. Trpel a často plakal. „Bol chorý a od bolesti kričal, všetci ho počuli. Mal nárok na vojenský prídel: buď jedno vajce, alebo jeden zemiak. Jedno alebo druhé. Nemohol sa ani umývať,“ povedal Jaman, podľa ktorého po smrti Brunnerovo telo umyli v súlade s moslimskými rituálmi a tajne pochovali na cintoríne Al Affif v Damasku.

V minulosti, vďaka službám, ktoré poskytoval sýrskemu vedeniu, sa mu nevodilo zle. „Dohoda bola jasná: ochrana výmenou za nacistické ,know-how',“ spresnil Aouidj, podľa ktorého Brunner školil sýrskych tajných agentov a ľudí v bezprostrednom okolí vtedajšieho sýrskeho prezidenta Háfiza Asada. „Dostával plat a ubytovanie a odovzdával svoje skúsenosti,“ uviedol novinár. Ochrana bola zjavne spoľahlivá. V rokoch 1961 a 1980 síce prišiel o oko a prsty ľavej ruky po výbuchoch listových bômb, ktoré mu zaslala izraelská spravodajská služba Mosad, jej agentom sa však v jeho prípade nepodaril podobný husársky kúsok ako s Eichmannom, ktorého v roku 1960 dolapili v Argentíne a uniesli do Izraela, kde ho odsúdili a popravili.

Izraelský historik Efraim Zuroff, riaditeľ Centra Simona Wiesenthala, potvrdil, že Brunnera svojho času platila vláda v Damasku ako poradcu – okrem iného aj v záležitostiach okolo techník mučenia.

Asadov klan tvrdenia o Brunnerovej prítomnosti v Sýrii vždy oficiálne odmietal, pripomenul Zuroff. Brunnerov pobyt v Sýrii bol pritom pomerne známou skutočnosťou, dôležitejšie však boli geopolitické hry. Diplomati mali iné priority, ako preverovať Brunnerovu prítomnosť v Damasku, tvrdí Aouidj.

Karta sa obrátila

Na staré kolená Brunner pre damaský režim prestal byť užitočný. Zlom v jeho živote nastal rok a pol pred smrťou, keď po úmrtí Háfiza Asada prevzal moc jeho syn Bašár. „Brunner zomrel osamelý, lebo Bašára Asada už nezaujímal. Tento režim je ako mafia. Nechali ho v ,chládku' s tým, že neskôr sa možno ešte zíde,“ uviedol Aouidj.

Advokát a historik Serge Klarsfeld, ktorý sa už pred 35 rokmi vybral do Damasku, aby žiadal Brunnerovo vydanie do Francúzska, kde bol najskôr odsúdený na smrť a neskôr na doživotie, považuje zistenia Revue XXI za dôveryhodné a uspokojivé. „Je príjemné vedieť, že Brunner žil skôr zle než dobre,“ poznamenal. „Až do konca svojho života živil svoju nenávisť k Židom,“ dodal. Aj Efraim Zuroff „by rád veril, že Brunner zomrel za okolností“, ako ich opisuje francúzsky magazín. „Úprimne povedané, nik si to nezaslúži viac ako on,“ poznamenal známy lovca nacistov.

Brunner v Seredi

Eichmann poslal Brunnera, svojho „najlepšieho človeka“, ako o ňom hovoril, do Serede v septembri 1944, keď po porážke SNP tábor prevzali esesáci. „Životným programom Brunnera bol lov na Židov, najprv ho organizoval vo Francúzsku, neskôr v Grécku a napokon na Slovensku,“ povedal pred časom pre Pravdu Bumi Lazar, niekdajší väzeň seredského koncentráku. Brunner, ktorý zo Serede do konca marca 1945 vypravil 11 transportov, osobne vypočúval a bil väzňov. Takmer 40 z nich neprežilo. "Videl som, ako nútil nahých väzňov behať v mraze na táborovom zoradisku. Kto nevládal alebo odpadol, toho dozorcovia zastrelili,“ spomínal Lazar.

spravy.pravda.sk